reklama

Stratit identitu za pat minut? Niekedy skor sposob zachrany..

Piatok podvecer. Divne znamy ruch. Deti zo skoly, manazeri z prace, matky na plny uvazok v Tescu. Ja s nimi. Hoci nepatrim do ziadnej z predoslych kategorii, tiez mam obcas hlad a este castejsie prazdnu chladnicku.Ku kosiku som sa nedostala. Dvanast pubertalnych moslimov s knihami z mesity, v tradicnom obleceni, kope pri vchode do SBS-kara. Je sotva o hlavu vyssi, o dvadsat rokov mudrejsi, nechce problemy. Sklada si okuliare, nevidi, ze na neho utoci najmensi od zadu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Ruch sa pozastavil. Som zovreta v dave, ktory ani nie s prekvapenim sleduje ochrankara v kruhu deti. Plieskaju ho po hlave koranom. Odmietli zaplatit za cokoladu. Otacam sa. Odmietam sa pozerat na to, co ostatni chapu ako piatkove divadlo a mozno aj jedinu formu kultury v tomto tyzdni.  Zdanlivo jednoduchy nakup zakladnych potravin sa premiena na boj. Toto Tesco sa rozhodne nepysi svojou velkostou. Chodidlo mi zmliazdil detsky kocik obvesany igelitkami z okolitych obchodov v honbe za zlacnenymi mandarinkami. Napoly z trucu, napoly od bolesti sa tym smerom ani nevyberam. Narazanie do inych, drganie sa kosikmi a neustale ,,Pardon” zo vsetkych stran ukoncujem piatimi zakladnymi polozkami, s ktorym prezijem do pondleka, kym sa to tu neukludni. Pat minut na kazdu polozku, nie je celkom standard, ale utesujem sa rychlym zaplatenim a utekom.  Predieram sa teda cez dalsi dav cakajuci na zaplatenie, konecne s usmevom, ze mne sa to podari skor. Mierna skodoradost nad usporou casu. Netrva dlho. Zasa obecenstvo? Tiche, skumave pohlady, tajomne uskrny, kroky vpred a spat. Kracam pomedzi hijaby, sary, zaplietam sa do inych satiek, zavojov a siat. Pustaju ma vpred, dovolia mi vidiet, co oni uz videli.   Dvojmetrove slecny. Dve. Ako vajce vajcu. Neviem, na ktoru sa pozriet skor. Bruneta a blondina. Rovnaka vyska, rovnaka dlzka vlasov. Rovnaky styl, zda sa. Vysoke podpatky, kozackove cizmy, podkolienky, strapcove minisukne, dva hnede kozusky... Rozhodne ziadne sede mysky. Tazko by sa dalo skryt s napadnym tmavym mejkapom, ciernymi linkami, a lesklymi kamienkami okolo oci, zlatym kabelkami…Neskryvaju sa. Pohlady okoloiducich (vsetkych) dodavaju sebavedomie. Slecny spulia leskle pery, hlasno sa smeju. Pripsutam, tiez som na ne chvilu civela. Vystavaju z radu, nielen vyskou…  Vlastna verzia toho, co je modne, je individualna. Sledujem to kazdy den. Celkom spokojne. Londyncanky su kreativne a neboja sa, ale maju vkus. Mozem tvrdit, ze asi 80 percent ho ma. Potom je tu 10 percent tych co experimentuju, povacsine v teenagerskom veku a zvysok patri nepoucitelnym Polkam a Litovkam. V beznej praxi sa to zhrna pod jav “easter european”.   Zaradujem ich teda automaticky medzi Polky. Odkedy tu zijem vyhravaju svojou bezkonkurencou snahou stale sa obliekat ako z polskych trhov. Ako to robia, netusim. Ale tieto dve nemaju od nich daleko. So svojimi stosestdesiatimi a nieco centrimetrami sa zaradujem za ne. ,, A vsak toto ked si das do kabelky, to si nikto nevsimne,”  Pozeram okolo seba. Rodny jazyk, kde? Vo vyskach. Polky nie su Polky. Slovenky. V ruke zlata kabelka a ploskacka vodky. Z lacnejsieho radu s vyssou precentualnou kvalitou. S chutou mat nieco lacno. S odvahou mat nieco zadarmo.   Bezne ked stretnem Slovakov, tak len poviem ‘ahoj’ a vymenime si zopar usmevov , skusenosti a priani do buducnosti. Teraz vaham. Neviem, ci nieco povedat, alebo byt ticho, kym sa do niecoho nezapletiem.   ,, Ale to nemozem, urcite su tu kamery,” reaguje blondina, tentokrat skoruje. ,, Tak ok. Ale dufam, ze aspon v tom podniku sa to bude dat otvorit’,”,, Ak si nas tam, do p…, bude aspon niekto pamatat,” zasa trefna blond.  Okamzite mi je jasne, ze sa zriekam svojej identity, len aby som sa nemusela zucastnit tejto konverzacie, tohto dua a celej scenky. Nastastie rad sa hybe, ony platia, rehocu sa a odklopkavaju von. Mozem si vydychnut. Nezazvonil mi telefon, nevolala mi mama, ani nikto slovensky hovoriaci, nemusela som sa prezradit. Vychadzam von, vymienam si pohlad s dobytym ochrankarom, ktory je opat na svojom mieste, pripraveny nasadit vlastny zivot pre dobro Tesca. Slecny si este vonku nonsalantne pripaluju cigarety. Posledny pohlad na dennom svetle. Takticky zrychlujem.   Naskakujem do prveho autobusu. Divny pocit. Nepoznany. Neprijemny..? Nieco ako zapieram samu seba, hanbim sa… Smutne. Mierne osvetlujuce jav, preco ludia tak lahko zlievaju do jedneho Slovensko s Polskom, Litvou a inou vychodnou Europou. Dost zlozita nalepka, najma ak ju formuju slecny ako tieto….  

Veronika Lestakova

Veronika Lestakova

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

SOM.Zijem. Premyslam. Vidim. Ucim sa. Spoznavam. Prechadzam. Zaznamenavam. Chapem. Snazim sa. Citim. Tvorim. Zoznam autorových rubrík:  BIG CITY LIFECreative Writing- ENGLISHPracujemSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu